Rozhovor s Martinou Magulovou – tvůrkyní projektu Cestujeme bez cestovky

Marti, na úvod tě poprosím, aby ses mým čtenářům představila.
Kdo jsi tvým pohledem?

Som mama dvoch malých cestovateľov, pracujem v marketingu a píšem blog Cestujeme bez cestovky, kde sa snažím povzbudiť ostatných, aby sa odvážili cestovať na vlastnú päsť. Inšpirujem našimi tipmi na destinácie a výlety, fotografie a videá z nich zdieľam na sociálnych sieťach a všetko vždy spíšem aj do článku. Cestovanie bez cestovky je podľa mňa oveľa zaujímavejšie, obohacujúce a lacnejšie ako s cestovkou a patrí medzi tie naj zážitky života. Ja vždy, keď mám čas a financie, míňam ich práve na cesty. Je to pre mňa najväčší balzam na dušu a potešenie. 🙂

 

Jak dlouho už cestuješ a kolik zemí jsi už navštívila?

Základy cestovania bez cestovky mám už od čias prvých dovoleniek s mamou, kedy sme chodili na dovolenky vlakom. Mama pracovala na železnici, mali sme to teda takmer zadarmo. Prešli sme takto Taliansko vrátane trajektu na Sardíniu, boli v Grécku, Bulharsku či Rumunsku. Neskôr som sa oťukala počas vysokej školy, kedy som jazdila na prvé work and travel pobyty do USA počas leta a okrem práce vždy aj niečo precestovala. Najlepšia bola cesta vlakmi z východu na západ severnou trasou a južnou trasou naspäť, cestovali sme takmer mesiac, ubytovanie sme rezervovali priebežne. Odvtedy už 99% ciest riešim na vlastnú päsť. Navštívila som okolo 50 krajín, viaceré z nich viackrát, napr. v USA som bola 8 krát, Taliansko ani nepočítam.

Kdy ses rozhodla, že ani po narození Maťka to nebude jinak 🙂

Cestovanie so synom išlo prirodzene. Keďže sme boli zdraví a on bol kľudné dieťatko, začali sme v 3 mesiacoch chodiť na výlety a pobyty po Slovensku a v 5. mesiacoch prvýkrát letel do Amsterdamu. Zistila som, že je to úplne v pohode, len všetka starostlivosť o dieťa neprebieha doma, ale na inom – pre mňa zaujímavom mieste.

 

Kolik kluci měli, když jsi s nimi poprvé letěla?

Maťko mal – ako som spomínala – 5 mesiacov. Vzala som vtedy s nami babku, tá mala najskôr stresy, ako to bude s drobcom prebiehať, no súhlasila. Nakoniec si to užila perfektne a doteraz spomína ako sme veľa videli a ako sme sa mali skvele. S Miškom som v 3 mesiacoch bola na Cypre, v 4 v Dubaji a v 6 v Talianskej Bologni. Kým dieťa ešte veľa prespí, je to väčšia pohoda pre rodiča, ako keď cestuje napríklad s ročným čerstvým chodcom. Hlavne v lietadle. Každopádne, žiadny vek nie je prekážka, len sú rodičia po dovolenke viac unavení ako oddýchnutí. 🙂 Za tie zážitky to však rozhodne stojí.

 

Proč je pro tebe let letadlem pohodlnější než jet na dovolenou s dětmi autem?

V aute musí byť dieťa kvôli bezpečnosti celý čas prípútané a keďže všetky prímorské destinácie sú vzdialené niekoľko hodín autom, mnoho rodičov malých detí tam cestuje počas noci. Mne to príde menej bezpečné a šofér je zároveň unavený počas prvého dňa dovolenky. Naviac to, že dieťa prespí celú noc v aute, nie je pravidlo. V lietadle musí dieťa pripútané sedieť väčšinou len počas vzlietania a pristávania. Najmenšie dieťatko si teda môžem dať potom na spánok a ukľudnenie do nosiča či šatky, väčšie sa už môže trocha pohrať sediac na rodičovi či na svojom sedadle ak má, alebo ak je k dispozícii iné voľné v lietadle. Prípadne môže pochodiť v uličke. Priestoru síce veľa nie je, no stále mi to príde s deťmi praktickejšie. Do európskych destinácií sa preletí väčšinou za 2 – 3 hodiny, čo sa dá zvládnuť aj s nepokojnými detičkami.

 

Děti a letadlo? Jak na to?

Pre mňa je pri najmenších deťoch základ nosič alebo šatka, dobré je zvykať na to už doma. Keď je totiž dieťa unavené, je to v lietadle najlepší spôsob ako ho rýchlo upokojiť. Ja zároveň používam dudlík a počas vzlietania a pristávania sa snažím dojčiť. Nie vždy sa syn chcel, nemali sme našťastie nikdy problém s uškami. Dojčenie, pitie mlieka, či cmúľanie niečoho by malo byť prevenciou toho, že dieťa začnú bolieť uši pri zmenách tlaku vzduchu. Pre väčšie deti už treba vziať niečo na zabavenie, či už obľúbenú hračku, alebo niečo nové – hračky, knižky, omaľovánky a iné zábavky podľa veku. Neskôr sme už brali aj tablet s rozprávkami, vtedy už let prebehol bez najmenších problémov. Samozrejmosťou je množstvo snackov a jedla, zbaliť môžete prakticky čokoľvek, pre deti nad 2 roky akurát pozor na tekutiny, kedy ich nemusia povoliť vo väčšom množstve. Časy odletov deťom veľmi neprispôsobujem ak je cenový rozdiel za lepší čas veľký, prežili sme to vždy.

 

Cestování s dětmi bez manžela – jak řešíš bezpečnost? (Předem zabookovaný pobyt, auto…já nevím co všechno…dost žen se takhle cestovat bojí.)

Nerobím nič špeciálne oproti tomu, ako by som cestovala aj spolu s ním. Destinácie samozrejme nevolím žiadne rizikové – bez neho som bola vo viacerých európskych krajinách či Dubaji.
Ubytovanie máme rezervované dopredu – snažím sa vybrať podľa recenzií také, s akým boli ľudia väčšinou spokojní. Na mieste si klasicky dávam pozor na veci a väčšinou nebývame v mestách vonku dlho po zotmení.

 

Zabalit dospělého a dvě malé děti do příručáku? To jako vážně? Jak na to?

Kedysi som často cestovala s veľkým kufrom, ruksakom a ďalšou taškou v ruke – sama. 🙂 Postupne sa množstvo vecí, ktoré som so sebou brala zmenšovalo, ovplyvnili to hlavne poplatky nízkonákladových leteckých spoločností za každú extra batožinu, ale aj nepraktickosť ťažkých batožín počas prepravy. Momentálne cestujeme, ako spomínaš, do letných destinácií s príručnými taškami a úplne nám stačí množstvo vecí, ktoré do nich zbalíme. A ako na to? Balíme sa do tašiek a ruksakov, ktoré presne spĺnajú rozmer povolený nízkonákladovkami – sú hranaté, využijeme teda povolenú veľkosť na maximum. Ak potrebujem viac oblečenia, začala som ho vákuovať do vákuovacích vreciek – doma vzduch vysajem vysávačom, na cestu si vezmem malú ručnú vákuovaciu pumpu a pred cestou domov odsajem ňou. V lete mi stačí z dlhého oblečenia len to, čo mám na sebe počas cesty a obuté mám tenisky, letné veci a jedny šľapky/sandále, ktoré nezaberú veľa miesta, zbalím. Do podvozku kočíka dám uteráky, plážovú podložku a podobné väčšie veci, nikdy mi na to na letisku nič nehovorili. Kozmetiky beriem minimum, nepotrebujem počas týždňovej dovolenky používať všetky svoje séra, masky, či dieťaťu olejčeky. Plienky či detské výživy zbalím iba na cestu a začiatok ďalšieho dňa, zvyšok nakúpim až na mieste. Beriem so sebou aj tuhé žlčové mydlo na občasné nehody, či trocha pracieho prášku, preprať obliate či spotené veci zaberie pár minutiek a môžu sa znova použiť. Prípadne sa často dá využiť práčka na apartmáne, či práčovňa v hoteli alebo meste.

Jaké další tipy maminky najdou na tvém webu?

Môžu sa inšpirovať destináciami, ktoré sme navštívili s deťmi my, nájdu tam konkrétne miesta, ubytovania, tipy na výlety atď. Skvelý tip dovolenky s deťmi je výletná loď, stiahnuť si môžu e-book zdarma venovaný informáciám o plavbách, alebo si prečítať články o niektorých našich plavbách, ktoré sme absolvovali aj s Maťkom. Spísala som tiež e-book Výlety a dovolenky s malými deťmi (0 – 6 rokov) plný užitočných tipov na cestovanie lietadlom či inými dopravnými prostriedkami, tipov na konkrétne ubytovania a výlety na Slovensku, naše skúsenosti z dovoleniek s dieťaťom a ďalšie užitočné informácie, ktoré verím zodpovedajú všetky ich otázky, ktoré majú pred prvými dovolenkami s tými najmenšími. A pre tie mamičky, ktoré nemajú skúsenosti s cestovaním na vlastnú päsť bude užitočný ebook Kompletný návod na cestovanie bez cestovky, kde som podrobne spísala postupy hľadania lacných leteniek, ubytovania, prepravy, riešenia problémov, na čo myslieť a nezabudnúť atď, súčasťou je tiež moje poradenstvo ak by niečo nevedeli a potrebovali poradiť.

 

A jaké země plánuješ navštívit v nejbližší době?

Tento rozhovor píšem z Bologne v Taliansku, kde som sa vybrala iba s mladším synčekom Miškom. Mala som chuť len tak sa túlať mestom, degustovať miestne dobroty, nakupovať, oddychovať a to sa dá už len teraz, kým je maličký, kľudný a ešte veľa pospí. Každým mesiacom bude oddychu menej. 🙂 V júli sa chystáme na Sicíliu s kamarátkou a deťmi, letíme do Trapani a tešíme sa na krásnu pláž San Vito Lo Capo a na ostrov Favignana. S manželom máme v pláne Gruzínsko – pozrieť prírodu aj pláž, našim vanom ísť kempovať do Slovinska a lámem ho aj na Baku v Azerbajdžane. Uvidím, čo nakoniec vyjde a či to nakoniec nevypáli úplne ináč. Lebo spontánne cesty máme radi tiež. 🙂

 

A na záver len odporučenie pre tie mamičky (rodičov), ktoré sa s malými deťmi boja cestovať:

Neoberajte sa o zážitky a krásne chvíle s rodinou na zaujímavých miestach iba kvôli svojim strachom. Všade žijú ľudia a mamičky ako vy, aj keď neviete jazyk, viete si jednoducho poradiť vďaka užitočným appkám, ktoré vás odnavigujú, kde potrebujete, preložia hovorenú reč, či napísaný text behom sekundy, všetko dôležité si naplánujete už z domu a na cestách sa budete venovať hlavne detičkám. Tie väčšinou cestu zvládnu úplne bez problémov, netreba sa báť ani letu s malými deťmi, riešiť druh pláže, počet atrakcií v okolí, či typ ubytovania – malým deťom je to všetko jedno. Budú spokojné s trochou piesku či kamienkov a vody a keď budú ich rodičia spokojní a budú s nimi tráviť ničím nerušený čas. Tak si to všetko užite, kým ešte s vami chodiť chcú._:-)

 

Marťu a její projekt Cestujeme bez cestovky najdete zde: https://martinamagulova.sk/

 

Je vaše dítě ve školkovém věku?

Tak jste tu správně!

Čtěte dále 🙂ZDE

You have Successfully Subscribed!

Share This
Pocitadlo Web4U.cz